Umar a tučniak

Umar a tučniak

Raz večer sa Umar pozeral s ockom na dokumentárny film o zvieratách. Umar bol prekvapený, ako niektoré zvieratá dokážu prežiť i v tých najťažších prírodných podmienkach. potom, čo si ľahol do svojej postele, premýšľal o všetkom, čo sa o zvieratách dozvedel. Keď si predstavoval, ako žije na miestach, ktoré v dokumente videl, tu sa naraz objavil na mieste, ktoré bolo celé pokryté snehom. Rozhliadol sa napravo, potom naľavo a všade videl len samý sneh a ľad. Rozhodol sa preskúmať miesto, na ktorom sa nachádzal.

Z ničoho nič počul hlas, ktorý povedal: "Vitaj, Umar!"

„Kto si?" spýtal sa Umar.

„Ja som tučniak," znela odpoveď.

Tvor, ktorý hovoril, vyzeral tak, ako by mal práve oblečený krásny čierny smoking so snehovo bielou košeľou. Umar si hneď spomenul o aké zvieratko sa jedná, pretože v dokumentárnom filme, ktorý s ockom ten večer sledoval, bola časť o tučniakoch.

„Ó, áno," povedal Umar. "Dnes som sa o tebe dozvedel veľa vecí z filmu, ktorý som pozeral s ockom. Ó, ale tu skutočne veľmi mrzne. Nie je ti zima tučniačik?"

Tučniak odpovedal: "Nachádzaš sa na južnom póle a teploty tu môžu dosahovať až mínus 88 stupňov Celzia. Takéto prostredie by zabilo veľa zvierat, ale pre nás nie je žiadny problém tu žiť."

"Je to preto, že Alláh nám dal niekoľko zvláštnych vlastností."

„Keďže máme pod kožou silnú vrstvu tuku, nie sme zimou ovplyvnení natoľko, ako iné zvieratá. A keď prichádza zima, smerujeme pozdĺž pobrežia ďalej na juh."

Umar si spomenul: "To znamená, že sa sťahujete! Aké ďalšie vlastnosti máte, o ktorých neviem? Napríklad vo filme sa hovorilo o tom, že sa veľmi starostlivo staráte o svoje vajcia, kým sa z nich nevyliahnu mláďatá. Môžeš mi o tom, prosím, povedať niečo podrobnejšie?"

Tučniak sa usmial. "Samozrejme. Na rozdiel od iných zvierat, u tučniakov je to skôr samec, ktorý sedí na vajciach až kým sa mláďatá nevyliahnu. A to pri teplote mínus 30 stupňov Celzia, 65 dní v kuse, bez pohnutia. Zatiaľ čo samička chodí preč a hľadá jedlo pre mladé, ktoré sa narodí. Po narodení prvý mesiac malí tučniaci prebývajú na nohách samičky alebo samca a to preto, že keby ich opustili čo i len na dve minúty, zamrzli by."

Umar prikývol. "To potom teda znamená, že musíte byť naozaj veľmi opatrní, na svoje mláďatá?"

Tučniak odpovedal:

"Alláh dal každému zvieraťu svoje inštinkty, vďaka ktorým vieme prežiť a vieme, ako sa v určitých situáciách zachovať. Skrátka robíme všetko tak, ako nám Alláh nariadil."

A nie je na svete zvieraťa jediného,

ktorého obživa by od Alláha nezávisela,

a On pozná spočinutie jeho i zloženie jeho

a to všetko je v Knihe zjavenej napísané.

(Korán 11:6)

wa má min dábbatin fí ´l-ardi ´illá ^calá ´lláhi

rizquhá wa ja^clamu mustaqarrahá

wa mustawada^cahá kullun fí kitábin mmubín.

Umar súhlasil:

"Náš Pán naučil každého tvora, kde a kedy sa usadiť a ako hľadať potravu. Život vás tučniakov je toho dobrým príkladom."

Tučniak sa otočil: "Môžeš nájsť i veľa ďalších príkladov u iných zvierat. Rád som sa s tebou porozprával, ale musím už ísť Umar, čaká na mňa moja rodina."

Naraz Umar počul silné zvonenie. Bolo rána a zapol sa jeho budík. A tak si Umar uvedomil, že jeho malý výlet bol len krásnym a príjemným snom.